Krátka reflexia k projektu Godzone a k teológii zboru Bethel
Projekt
Godzone je zameraný na evanjelizáciu mladých ľudí na Slovensku, na
ohlasovanie evanjelia moderným, kreatívnym a atraktívnym spôsobom. Formu
ohlasovania, zvolenú organizátormi projektu, nie je na tomto mieste
potrebné teraz skúmať. Ťažisko pozornosti je vhodné upriamiť na
skutočnosť, že obsah posolstva je v mnohom poznačený a preniknutý
teológiou zboru Bethel v meste Redding v Californii, ktorý je akýmsi
zdrojom inšpirácie a s ktorým je projekt svojím spôsobom spojený.
Zbor Bethel vo svojom internetovom obchode ponúka dva balíky s názvom Enter the God Zone1 od
Heather Thompson, každý obsahujúci po šesť vyučovaní pre deti o Božej
prítomnosti, jej prejavoch, medzi ktoré patria aj uzdravovanie
a zázraky, o ktorých bude reč ďalej. Učenie o Božej prítomnosti, chápané
v duchu silne katafatickej teológie imanencie, a jej nadprirodzených
prejavoch tvoria podstatnú časť teológie Bethelu.2 „Everywhere I go becomes a perfect health zone“3 – „Každé miesto, kam idem, sa stáva zónou dokonalého zdravia“ je okrem iných praktickým dôsledkom učenia Bethelu, ako uvidíme. Heslo Enter the GodZone sa v obmenách objavuje ďalej: v cieľoch projektu Godzone – „Vstúpiť do Božej zóny“4, v názve turné projektu i DVD, ktoré zachytáva, „ako sa formovala Generácia KIOBK“.5
Je
nutné poznamenať, že práve uvedené môže niekto odmietnuť ako číru
špekuláciu, že väzba na Bethel, ktorá je v súčasnosti evidentná, v čase
vzniku projektu ešte neexistovala. Pripusťme, že heslá, šírené
v slovenskom projekte, ktoré doteraz neboli kresťanom v našich
zemepisných šírkach nejako blízke a za ktorými sa skrýva špecifický
obsah, koherujú so sloganmi Bethelu s rovnakým pojmovým obsahom naozaj
iba náhodou.
Ďalšou
skutočnosťou je ponuka kníh na internetovom Godzone shope. Vzhľadom na
to, že Godzone chce byť evanjelizačný projekt, prinášajúci prebudenie,
ponúkané knihy svedčia o tom, akým smerom chce ľudí ďalej formovať, a čo
ponúka v živote viery tým, ktorých oslovila niektorá evanjelizačná
akcia. Aktuálne sa v ponuke internetového obchodu nachádza pätnásť
titulov. Pred nejakým časom to bolo prvých sedem aktuálnej ponuky: To od Craiga Groeschela, zakladateľa zboru LifeChurch, považového za druhú najväčšiu cirkev v USA, modlitbový zápisník Božie mená, Slovo – Nový zákon a ďalšie štyri od Billa Johnsona, pastora zboru Bethel: Niesť jeho prítomnosť, Když nebe pronikne na zem, Nadprirodzená moc premenenej mysle a Nadprirodzený život kráľovských detí (napísaná v spolupráci s Krisom Vallottonom6,
jedným z lídrov a prorokov zboru Bethel, spoluzakladateľom Školy
nadprirodzenej služby v Betheli). V aktuálnej ponuke môžeme nájsť ďalej
i titul Kultúra úcty7, ktorého autorom je Danny Silk, samozrejme, jeden z pastorov zboru Bethel.8
Formácia
mladej generácie kresťanov v duchu špecifickej teológie zboru Bethel sa
posilňuje nielen knižnými titulmi. Napríklad, 25. – 26. apríla tohto
roku sa v Ružomberku uskutočnila Godzone konferencia Srdce Kráľa, ktorej
špeciálnym hosťom bol Hunter Thompson: „Ten
do Ružomberka príde až spoza oceánu, zo slnečnej Californie, kde slúži
ako vedúci chvál v Bethel Church a je súčasťou hudobného projektu Bethel
Music. Bude to jeho prvá návšteva na Slovensku, takže ak máte chuť
zažiť niečo nové, toto je veľká príležitosť.“9
Sympatie
voči Bethelu však napokon nie sú ničím skrývaným – účastníkom projektu
je teológia razená Bethelom i z radov katolíkov ponúkaná bez akéhokoľvek
kritického filtra a upozornenia na prinajmenšom kontroverzné body.
Vedúce osobnosti považujú väzby na Bethel za bezproblémové, keďže treba
hľadať, čo nás spája, a môžeme sa inšpirovať. Na otázku, čo by obrátený
mladý človek, prípadne prebudený katolík, mal z učenia Bethelu prijať
a čo už nie, mne osobne nikto nevedel odpovedať. Hneď po vstupe do Božej zóny je cieľom Godzone „oboznámiť ľudí s tým, kam môžu prísť po tom, ako sú oslovení posolstvom evanjelia.“10 Spomínaná literatúra je teda v tomto smere viac ako veľavravná, zvlášť keď si uvedomíme, že ani katolícki vedúci miestnych11 spoločenstiev nevedia určiť, čo vlastne sami z Bethelu
prijímajú a čo už nie (za predpokladu, že takéto rozlišovanie a tieto
dve množiny vôbec existujú a nehovoríme iba o prvej z nich).
Bill
Johnson a jeho manželka Beni slúžia rastúcemu počtu zborov, ktoré
s nimi vytvorili partnerské vzťahy za účelom obnovy. Táto apoštolská
sieť prechádza hranicami denominácií v budovaní vzťahov, ktoré umožňujú
lídrom cirkví kráčať v čistote a v moci.12 Základom
učenia Billa Johnsona a Bethelu je kráčanie v Božej prítomnosti
a prežívanie Božieho kráľovstva, ktoré ohlasoval Ježiš Kristus. Učenie
o Božom kráľovstve, s prvkami Kingdom Now teológie, sa odvoláva na
biblické správy o zázrakoch, konaných rukami apoštolov, ktorí plnili
Kristov misijný príkaz a s mocou ohlasovali príchod Božieho kráľovstva.
Pri stvorení človek dostal poslanie vládnuť v stvorenom svete, ale túto
svoju moc Adam stratil, keď ju hriechom odovzdal diablovi. Kristus moc
nad svetom, ktorou diabol disponoval, keďže pri pokúšaní Ježiša ňou
operoval, znova vydobyl svojou smrťou na kríži a odovzdal ju ľuďom,
kráľovským deťom. Ježiš niesol naše bolesti a choroby, jeho krv
zaplatila za všetky hriechy a všetky zázraky, v dôsledku toho my už
tieto choroby nemusíme trpieť, lebo nikdy ani neboli Božou vôľou, ako to
Ježiš dokazoval, keď všetkých uzdravoval, a kresťania sú teda povolaní
ohlasovať Kráľovstvo a odstraňovať v nadprirodzenej moci všetky choroby,
lebo Božia vôľa ohľadom nich je zjavná v Kristovom zmŕtvychvstaní.13
Bethel Church ponúka niekoľko škôl a vyučovaní v rôznej dĺžke trvania.14 Viacerí veriaci zo Slovenska ponúkané školy absolvovali.15 Odpoveď
na otázku ohľadom účasti lídrov katolíckych spoločenstiev našich diecéz
na sv. omši a potreby stretnutia sa s Ježišom vo sviatostiach počas
škôl v Betheli je hmlistá, aspoň na základe odpovedí osôb, ktoré
s týmito lídrami sympatizujú. Jedná sa síce o vyjadrenia, alebo skôr
nevyjadrenia, z druhej ruky, no v tom prípade zas prirodzene vyvstáva
otázka o osobnom príklade a svedectve, keďže tento aspekt je v projekte
Godzone mimoriadne silný. Argumentácia, v ktorej by sa operovalo
ťažkosťami vyhľadať katolícky kostol, vyznieva s precestovaním niekoľko
tisíc kilometrov na západné pobrežie USA a existenciou googlu absurdne,
rovnako ako vynechanie bohoslužieb kvôli programu alebo prekážkam,
kladeným zo strany zboru. Čo človeku osoží, keby aj celý svet získal...
Nie
je mi známe, aký je presný obsah týchto vyučovaní v Betheli a nakoľko
si sami lídri vedia obhájiť vôbec sami pred sebou dvetisícročnú,
katolícku hermeneutiku Písma a svoju vieru. Je teda otázne, či učenie
a výklad Písma, ktorý sa šíri medzi mladými, je totožné s učením Bethelu
alebo sa skôr jedná o nepochopené a do extrému preexponované princípy
bethelského prístupu k Písmu, zázrakom, uzdraveniam, realite vykúpenia,
Božieho kráľovstva už tu (s prehliadnutím, respektíve úplným opomenutím
„ešte nie“), Ježišovej smrti a celkovej realite sveta.
Najlepšie to snáď vyjadruje heslo „ako v nebi, tak i na zemi“, ktoré sa s kontroverzným výkladom šíri i vďaka kapele GodKnows16,
jedného z menších spoločenstiev Piaru v Prievidzi: Ježiš nás naučil
modliť sa „ako v nebi, tak i na zemi“ a keďže v nebi nie je hriech,
smrť, bolesť, choroba, nedostatok, má tomu tak byť aj na zemi, ani tu
nemá byť choroba, bolesť a nedostatok. Ak sa takéto niečo vyskytuje, nie
je to od Boha, Ježiš za to všetko už zaplatil, niesol to za nás
a v Božej moci treba tieto skutočnosti lámať a posielať preč – treba sa
modliť za uzdravenia, lámať choroby a pod., prípadne že tieto
nadprirodzené veci prirodzene sprevádzajú tých, ktorí uverili. Navyše,
v misijnom príkaze to Ježiš poveril robiť svojich učeníkov a členovia
kapely po krátkej expozícii tohto učenia na worship koncertoch následne
vyslovujú proroctvá a slová poznania o práve prebiehajúcich
uzdraveniach, ktoré sa dejú i na ich modlitebných stretnutiach, ako
o tom svedčia. Toto učenie o Kráľovstve a pochopenie frázy „ako v nebi,
tak i na zemi“ člen kapely, projektom Godzone uznávaný učiteľ, súhrnne
vyjadruje napríklad vo svojom blogu17 i vo vyučovaní v Godzone magazíne18.
Viac
svetla do otázky, či je takto chápané Kráľovstvo iba do dôsledkov
dohnané učenie Bethelu alebo ide vlastne o jeho slovenskú jazykovú
mutáciu19, vnáša oficiálna stránka zboru Bethel: Božie konanie Billa priviedlo k hlbšiemu pochopeniu frázy „ako v nebi, tak i na zemi“. Nebo
je vzorom pre náš život a službu. Ježiš žil s týmto princípom a robil
iba to, čo videl robiť svojho Otca. Naučiť sa rozpoznávať prítomnosť
Ducha Svätého a spôsob, ako ho nasledovať, nám umožní konať Kristove
skutky a ničiť skutky diabla. Uzdravenia a oslobodenie sa musia opäť
stať bežným vyjadrením tohto evanjelia moci. Bill a rodina zboru Bethel
prijala túto tému pre svoj život a službu. Uzdravenia, od rakoviny až po
zlomené kosti, od porúch učenia až po uzdravenie emócií, sa dejú
pravidelne. Toto je chlieb detí. Tieto Božie skutky sa neobmedzujú na
stretnutia obnovy. Cirkev sa učí, ako toto pomazanie priniesť do škôl,
pracovísk a do susedstiev s podobnými výsledkami. Bill učí, že svetu
dlhujeme stretnutie s Bohom a že evanjelium bez moci nie je evanjelium,
ktoré ohlasoval Ježiš.20
Na
Slovensku takéto pochopenie Božieho kráľovstva a Ježišovho príkladu
vyústilo do sloganov a slovných spojení s mierne
militantno-triumfalistickým podfarbením, ktoré vyjadrujú víťaznú
mentalitu a identitu Božích detí: armáda Kráľa, kráľovský syn, dcéra,
generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo, kráčať v moci a pod. Sami
o sebe správne tituly, podobne tiež viaceré aspekty Johnsonovho učenia,
sa však v praxi realizujú v prežívaní, založenom na emóciách, túžbe po
materiálnom a konkrétnom vyjadrení duchovných skutočností21 (napriek
svojej naoko mimoriadne spirituálnej koncepcii viery) a manifestácii
Božej prítomnosti. Treba tu povedať, že mladých najviac mätie to, že
Johnson často a na prvý pohľad pádne argumentuje Písmom, keď poukazuje
na miesta s vyjadreniami, ktoré zjavne potvrdzujú jeho koncepciu. Za
touto konfúziou stojí fakt, že vyjadrenia a pojmy sú ponúkané ako už interpretované –
teda s takým pojmovým obsahom, ktorý je v prospech jeho ponímania.
Úsmevnou je totiž skutočnosť, že často presne tie isté verše (nielen)
katolícka hermeneutika používa zas na to, aby zdôvodnila svoje
protikladné stanoviská. Napokon, nachádzame sa pri samom probléme
interpretácie Božieho zjavenia, keďže otázkou a problémom je vždy iba interpretácia, interpretačný kľúč Božieho slova.
Častým
javom v slovenskom hnutí je pseudo-profetizmus (napr. charizma poznania
v niektorých prípadoch nepodlieha kvalitnému a opatrnému rozlišovaniu,
formulujú sa potom nesprávne zdravotné „diagnózy“, ktorými je napríklad
blamovanie sa „prorokov“), ktorý nie je pre svoj prehnaný subjektivizmus
ochotný a schopný podrobiť sa biblickej zásade akéhokoľvek osvedčenia
sa a konfrontácie. Mnohí mladí, pochádzajúci z praktizujúcich
katolíckych rodín, nie sú otvorení na taký prístup a výklad Písma, ktorý
poukazuje na zjavné medzery a nezrovnalosti v Johnsonovom pochopení
reality vykúpenia. Zázraky a prejavy, ktoré sa údajne dejú v Betheli
a na zhromaždeniach i na Slovensku, ktoré prijali túto teológiu, sú
potvrdením pravosti nového alebo oživeného výkladu statí o Božej moci
a konaní zázrakov.22
Racionalita
a schopnosť konfrontácie s použitím vecných argumentov v prospech
prezentovaných tvrdení je v drvivej väčšine potlačená – častými
argumentmi sú frázy typu „Otec ti to zjaví, ak budeš otvorený,“23 odvolávanie
sa na spomínaný svojský výklad Písma a v niektorých prípadoch
i oficiálnych cirkevných dokumentov. Cirkev musela pred niekoľkými
desiatkami rokov obhajovať to, že viera neprotirečí rozumu a veriaci
človek môže kriticky myslieť. Tu sa, v dôsledku potláčania, respektíve
absencie vyjadrovania emócií, zdieľania a osobného vzťahu s Bohom
stretávame s praktickými dôsledkami, ktoré v synergickom efekte
s neznalosťou a nepochopením katolíckej náuky a rigidnými formami
nábožnosti vytvorili živnú pôdu pre ujímanie sa koncepcie s bohatým
zastúpením prvkov, ktoré v Katolíckej cirkvi akoby chýbali.
Základným
problémom je teda možno ani nie tak forma projektu, ktorá ponúka
konkrétnu realizáciu túžby po spoločenstve, vyjadrení sa a prehlbovaní
vzťahu s Bohom, ale spomínaný obsah poznačený teológiou Bethelu, kde
základné nepochopenie vzniklo v ponímaní reality ako takej a reality
Božieho kráľovstva – hoci Ježiš niesol naše choroby a hriechy, svojou
krvou zaplatil výkupné, prijal všetku moc a Božie kráľovstvo je realita,
ktorá je realitou naozaj nielen „potom“, pravdou zostáva, že ani po
Kristovej smrti sa svet nevrátil do stavu pred hriechom, kedy by naozaj
stačilo iba zriekať sa choroby, teda zjavného diablovho diela, a konať
zázraky by bolo v tomto zmysle naozaj niečo prirodzené, lebo by boli
vlastne iba aktualizáciou toho, čo Ježiš vydobyl, v jednotlivých
prípadoch materiálneho, fyzického zla, o ktorom vieme, že ho už nemusíme
trpieť.
Potrebné
je zdôrazniť, že nikdy nebolo katolíckou náukou, že by choroba, smrť,
bieda a ostatné neduhy boli Božou vôľou alebo Božím darom, ako si zjavne
aj niektorí katolíci myslia, že sa verí.24 Keďže
tu máme dočinenia s protestantským prístupom k výkladu Písma, nepomôže
argumentácia chápaním niekoľkých storočí kresťanov, navyše v tomto
prípade je prístup k Písmu akosi paranoidne imúnny i voči (vše)ľudskej
skúsenosti života a logike rozumu, keďže ten stojí nekompromisne voči
logike viery, v ktorej sa nadprirodzené stáva prirodzeným, ako to Boh
údajne prisľúbil. Argumentácia sa musí teda zakladať len na Písme, no
i keď opomenieme nezapísané Božie slovo, v Biblii nájdeme dosť miest na
vyvrátenie vratkej predstavy o Kráľovstve. Dôkazy bude tiež potrebné
brať z pochopiteľných dôvodov iba z Nového zákona, lebo Starý zákon sa
v konečnom dôsledku v tomto ponímaní berie za relevantný do tej miery,
do akej podporuje teológiu prosperity, víťaznú mentalitu Božích
kráľovských synov a dcér.
Napriek
tomu, že Ježiš už niesol naše choroby, nebola ľudská prirodzenosť
vystrojená pôvodnou imunitou voči chorobám a neduhom, ktoré sú dôsledkom
prirodzenosti poznačenej hriechom – choroba nebola v Božom pláne, teda
nie je jeho vôľou. Realitu, stále zasahujúcu aj vykúpených ľudí –
dokonca aj tých, ktorí prijali Ježiša25,
tak chápal aj sv. Pavol, lebo inak by sa za Timoteja iba pomodlil,
uzdravil ho a nepísal by mu celkom prirodzené pokyny: „Nepi už iba vodu,
ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína“ (1 Tim 5,23).
Opomeňme satanov osteň – o ktorom Pavol hovorí, že mu bol daný a Pán od Pavla neodstúpil napriek tomu, že ho prosil (porov. 1 Kor 12)
– nakoľko niekto môže povedať, že to nebola telesná choroba. Je to však
otázka serióznej exegézy pre biblistov a nie spíkrov Godzonu. Grécke
slovo astheneía, ktoré Pavol v tomto úryvku používa, je v Novom zákone použité niekoľkokrát a prekladá sa ako telesná choroba (napr. Lk 13,12; Jn 11,4; Sk 4,9), slabosť (Rim 8,26; Hebr 7,28).
Evanjelista Matúš (8,16-17) ponúka interpretáciu starozákonného
proroctva, cituje Izaiáša 53,4 a píše (ide o jedno z miest, ktoré
konštituujú a na ktorých stojí teológia Bethelu!): «Uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti (gr.astheneíai, lat. infirmitates) a niesol naše choroby.“» To, prečo Pavol pozná a píše o slabostiach, astheneíai –
ktoré zjavne existujú dokonca aj po Kristovej smrti, po tom, ako ich
spolu s našimi chorobami Ježiš niesol – nech vysvetlí Bill Johnson alebo
niekto z povolaných Godzonu, rovnako ako to, prečo Pán povedal Pavlovi,
že v nich sa prejavuje Božia sila26 –
a to nie v zmysle že ich Božia moc hneď odstraňuje hoci aj v modlitbe
(Pavol prosil trikrát) – a prečo sa nimi Pavol dokonca chváli a má
v nich záľubu (porov. 2 Kor 11,30; 12,5.9.10).
Pavol
hlásal evanjelium Galaťanom v telesnej slabosti, hoci ju Kristus už za
neho niesol a Galaťania touto ich skúškou vzhľadom na jeho telo
nepohrdli, ani ju neodmietli, ale prijali ho ako Božieho anjela, ako
Krista Ježiša (porov. Gal 4,13-14) a nie ako človeka, ktorý neohlasuje a nežije správne Božie kráľovstvo a nechodí v moci.
Nasledujúce
argumenty si vyžadujú viac pozornosti a snáď nie sú také prvoplánové
ako bethelské chápanie veršov vytrhnutých z kontextu, v ktorých sa píše
o zázrakoch. Hoci Pán poslal apoštolov kriesiť mŕtvych, v Novom zákone
sa nachádzajú iba dva prípady vzkriesenia – vzkriesenia Tabity (Sk 9,41), prípadne Eutycha (Sk 20,10)
– predpokladajme, že to neboli jediné dve úmrtia, s ktorými sa Peter
a Pavol stretli, prípadne ku ktorému Petra zavolali, hoci vieme, že
všetko nie je zapísané. Nikde zas nenachádzame zmienku o znamení,
sprevádzajúcom tých, čo uverili, ktoré prisľúbil Pán: „Ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im“ (Mk 16,18).
V Skutkoch
apoštolov sa píše, že Peter uzdravil muža chromého od narodenia,
ktorého denne kládli k chrámovej Krásnej bráne (tá bola na východnej
strane oproti Šalamúnovmu stĺporadiu, kde sa Ježiš prechádzal, ako píše
Ján, hoci je samozrejmé, že chromý tam nemusel byť v čase, keď aj Pán).
Muž mal vyše štyridsať rokov (porov. Sk 3,1-4,22).
Prečo ho neuzdravil už Pán Ježiš, keď je veľmi pravdepodobné, že sa
mohli stretnúť, ale až apoštoli? Hromadne neuzdravovali ani oni, lebo
Pavol rozlišoval, či má niekto vieru a môže byť uzdravený (porov. Sk 14,9).
Silným argumentom je aj postreh ďalšieho bohoslovca. Ján píše, že pri rybníku pri Ovčej bráne v Jeruzaleme bolo päť stĺporadí: „V nich ležalo množstvo chorých, slepých a ochrnutých.“ Ján ale nikde nepíše, že by okrem človeka, chorého tridsaťosem rokov, bol Pán uzdravil aj niekoho ďalšieho z množstva nezdravých.
Navyše, Židia prenasledovali Ježiša, lebo chorý si po uzdravení niesol
lôžko. Keby ich bolo viac, Židia by to boli určite postrehli a využili
(porov. Jn 5,1-18).
Nemožno
popierať znamenia a zázraky, ktoré apoštoli konali a ktoré sprevádzali
Cirkev počas celých dejín. Nemožno však popierať aj možnosť duchovnej
aktualizácie Pánových slov a v tomto duchu vidieť tiež výroky o tom, že
Ježiš niesol všetky naše choroby, slabosti a smrť. Ako sme videli
vyššie, Ježiš sa naozaj obťažil našimi bôľmi, keď ich trpezlivo niesol
spolu s ľuďmi a do noci sa im s láskou venoval. Takáto interpretácia je
vernejšia biblickému posolstvu a jej praktickým dôsledkom pre nás je
poznanie, že Ježiš i teraz trpezlivo nesie a zdieľa naše choroby s nami
a venuje sa nám. V takomto zmysle nesenie chorôb a splnenie proroctva
chápal aj svätopisec Matúš, keďže Ježiš v tom čase neprežíval žiadne
fyzické utrpenie. Navyše komplexný pohľad na Zjavenie ukazuje, že
niektoré choroby Ježiš uzdravoval na diaľku na intervenciu inej osoby,
niekedy bolo uzdravenie procesom, niekedy nastalo v jedinom okamihu,
niekedy ľudia čakali, kým príde na nich rad (prečo ich Pán nechal čakať,
keď mohol uzdraviť všetkých naraz, nech vysvetlí Johnson), Lazára
nechal zomrieť napriek tomu, že o chorobe vedel. Napokon, uzdravenia nie
sú nutným dôsledkom príchodu Kráľovstva (nie v tejto pozemskej fáze),
ale znamením jeho príchodu – neznamená to, že vzkriesený Lazár a mnohí
uzdravení už boli uchránení od ďalších chorôb a nezomreli. Na zamyslenie
je aj fakt, že Pavol po stretnutí s Ježišom tri dni nevidel.
V prísne
materialistickom a iba doslovnom chápaní by sme naozaj už nikdy nemali
trpieť, lenže dokonca aj telesná smrť, ktorú Ježiš tiež za nás reálne
podstúpil, je realitou ľudského života naďalej – a zo Zjavenia vieme, že
smrť, ako ju poznáme teraz, je dôsledok hriechu par excellence (porov. Gn 2,17; Múd 2,24; Rim 5,12;
6,23; 7,13) a napriek tomu ľudia už niekoľko storočí stále umierajú.
Jednoducho, tajomstvo neprávosti stále pôsobí (porov. 2 Sol 2,7),
vo svete je bieda, dôsledok hriechu, choroby, smrť a stvorenie sa stále
zvíja v pôrodných bolestiach, kým sa nezjavia Boží synovia (porov. Rim 8,19-23)27, kým nebude Boh naozaj všetko vo všetkom (porov. 1 Kor 15,
28), porušiteľné si neoblečie neporušiteľnosť (porov. 15,53nn) a až
vtedy Kristovo vykúpenie, ktoré teraz prežívame v duchovnej rovine, bude
celkom zasahovať aj našu fyzickú realitu, keď bude definitívne zničená
smrť a choroba, keď bude nové nebo a nová zem, kde už nie je smrť, žiaľ,
nárek ani bolesť (porov. Zjv 21,4).
Myslím,
že je ale potrebné tiež poukázať na to, že popri cessacionizme (bolo
potrebné zvoliť nejaký slovenský prepis), ktorý tvrdí, že nižšie
charizmy, ako glosolália, xenolália, charizma konania zázrakov,
uzdravovania, zanikli po prvotnom ohlasovaní apoštolov, stojí ako
minimálne rovnocenný teologický názor kontinuacionizmus, ktorý tvrdí –
napríklad i na základe vyjadrení sv. Pavla – že tieto charizmy neboli
viazané iba na prvé ohlasovanie a nezanikli. Ak sa v praxi mladí zo
strany zasvätených osôb stretávajú iba s apriórnym odmietaním
čohokoľvek, čo sa vymyká rámcu osobnej skúsenosti týchto zasvätených,
nie je vôbec dych vyrážajúce, že sa snažia o hlbšie poznanie tam, kde sa
im ponúka. Zástancovia cessacionizmu musia priznať, že teologicky na
teoretickej rovine problém nie je jednoznačne vyriešený, hoci to tak
prezentujú. Tiež by bolo potrebné oboznámiť širšie kruhy hlbšie
napríklad s náukou sv. Jána od Kríža, Učiteľa Cirkvi, ktorý o charizmách
vedel, písal o nich a ponúkal konkrétne usmernenia. Aspoň pre katolíkov
by duchovné bohatstvo a skúsenosť Cirkvi mohli udávať smer, ktorým sa
možno uberať.
Triezvosť
Jánovej náuky potvrdzuje zároveň metodologicky správny prístup ku
zázrakom a znameniam. Vhodné je mierniť nadšenie zo zázrakov, i tých
v Betheli, správnym prístupom k zázrakom ako takým – nemôžu byť
kritériom pravdivosti tvrdení, keďže podľa takéhoto kľúča by musel byť
vyhlásený za pravdivý tiež napríklad okultizmus vo všetkých svojich
formách, učenie východných náboženstiev, všemožných cirkevných zborov
atď. a napokon i bludné učenie a náboženstvo antikrista, keďže sv.
apoštol Ján píše, že falošný prorok bude všetky klamstvá potvrdzovať
znameniami. Vidíme, že sa tu uplatňuje nesprávny metodologický prístup
hodnotenia pravdy podľa hlásateľa a jeho skutkov. Na tomto prístupe sa
celé dejiny vyživuje existencia falošných prorokov a tiež odmietanie
pravdy evanjelia na základe morálnych chýb kresťanov.
V ľuďoch,
a to zvlášť v mladých, je veľké túžba po duchovne, po Božom slove. To
vysvetľuje, že sa ľudia promptne vyzbierajú napríklad pastorom
z Apoštolskej cirkvi na pokrytie nákladov s absolvovaním školy v Betheli28,
kapele eSPé na chválovú školu. Práve kvôli tomuto hladu po Bohu, by
bolo možno vhodné preskúmať pozadie zboru Bethel. Bill Johnson
spolupracuje s ďalším kvantom zborov a pastorov, ktorí na svojich
zhromaždeniach konštatujú rovnaké úkazy, ktoré sa tam materializujú
a zostávajú: zlatý prach, zlaté zuby, drahokamy, manna, pierka, „oblak
slávy“, zjavovanie anjelov a pod.29 Nemožno
nevidieť skutočnosť, že tieto zbory hovoria o používaní praktík, veľmi
podobných praktikám napr. New Age, aj keď im dávajú kresťanské názvy,
otvárajú sa prinajmenšom na suspektnú sféru duchovného sveta. Musíme
obozretne brať do úvahy falošné obviňovanie a tendenčné podávanie
informácií30,
no prejavy zachytené na rôznych videách nemôže nikto zdravo uvažujúci
považovať za moc Ducha Svätého a spôsob, ako by sa normálny človek,
nieto ešte kresťan, mal prejavovať.31 V tomto
kontexte, hoci to nie je žiaden vedecký argument, pre mňa naberá na
závažnosti skutočnosť, že mnohí ľudia, ktorých niekoľko rokov poznám ako
ľudí úprimného vzťahu s Bohom, vernej, hlbokej modlitby
a pevnej osobnej viery, nezávisle od seba nemali z projektu Godzone
dobrý pocit, niečo ich vyrušovalo a nebola to otázka formy projektu.
Snáď sa tu prejavila charizmatická duchovná citlivosť, hoci ešte vôbec
nepoznali obsah a keď sa oboznámili aj s učením podávaným projektom,
prejavila sa skutočnosť, ktorú sme my veriaci pomenovali ako sensus
fidei.
Projekt
Godzone a jeho učenie je rozšírené, nie je to už otázka konkrétnej
diecézy. Je zrejmé, že na ponímanie Kráľovstva a prežívanie kresťanstva
má vplyv zbor Bethel. Dôležité je poznať jasné stanovisko lídrov
projektu a zodpovedných osôb, tých, ktorí projekt zastrešujú – akým
smerom chcú mládež formovať, kam chcú Cirkev na Slovensku smerovať a
koľko toho chcú zo zboru v Californii prijať a odovzdať a ak to nie je
všetko úmyselné, či sú ochotní vidieť konkrétne ovocie toho, čo a ako sa
prezentuje, že to mnohých ľudí mätie.32 Bolo
by dobré poznať skúsenosti osôb, ktoré prijali formáciu v Betheli,
a obsah toho, čo počuli, videli a zažili. Prijímanie ducha Bethelu
a formácia v ňom je problematická po stránke teologickej, ako to je
vidieť, ale myslím, že rovnako závažné sú mnohé náznaky otvárania sa na
zvláštny duchovný svet a jeho prejavy, ako je to načrtnuté v závere.
Obvinenia z New Age a okultných prvkov sú konkrétne a nie sú to anonymy.
2. http://www.bethelredding.com/new-here: We
are a community of believers that are very passionate about the things
of God. And because of this, we have a passion for people, our city, and
our world. Our rich history has shaped our core values. Our culture is
characterized by worship, the presence of God, family, revival, miracles
and healings, and a culture of honor.
3. http://www.ibethel.org/offering-readings.
Stránka ponúka modlitby vďakyvzdávania, plné „víťaznej mentality“: „Som
mocný a to, v čo verím, mení svet! Preto dnes prehlasujem: Boh má dobrú
náladu. Miluje ma v každom čase... Som dôležitý. To, ako ma stvoril, je
úžasné... S Bohom nič nie je nemožné!“
Ľahko
tu možno nájsť spomínanú katafatickú spiritualitu a protestantskú
teológiu prosperity („otvorené nebo, zem pod inváziou, odomknuté
obchody, viditeľné zázraky, sny a vízie, anjelské navštívenia... božské
manifestácie... duše z každej generácie, zachránené a oslobodené, nesúce
zjavenie Kráľovstva“) atď.
11
. Viaceré spoločenstvá už nemôžeme vlastne nazývať farské, lebo s farnosťou majú spoločnú iba geografickú lokalizáciu.
-
kapela
eSPé, treba znova pripomenúť, že jej lídrom je Julo Slovák, tiež vedúci
spoločenstva SP a líder realizačného tímu projektu Godzone, absolvovala
školu chvál v Betheli počas leta minulého roka:
21
. Napr.
zo spoločenstva SP odišla členka po tom, ako sa neustále zdôrazňovalo,
že musí prežívať zázraky. Kto ich neprežíva, je v podstate „mimo“. Často
sa prejavuje nezrelosť členov takto založených spoločenstiev na ľudskej
rovine – ak niekto prežíva konkrétny ľudský, sociálny alebo duševný
problém, ťažkosť, je implicitne odsudzovaný pre svoju neveru – reálna
ustarostenosť a snaha hľadať dostupné ľudské riešenia svedčí o malej
viere, takýto človek nežije víťaznú mentalitu Božieho dieťaťa, že Boh sa
o všetko stará. Zdravotné problémy sa často riešia zavesením statusu na
sociálne siete s prosbou o modlitbu za rôzne choroby. Je otázkou,
nakoľko sa jedná o ľudskú nezrelosť a nakoľko o ovocie formácie.
22
. napr.: 1 Kor 4,20:
„Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci.“Mt 4,23: „Ježiš chodil
po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve
a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.“
Mt 8,16: „Uzdravoval všetkých chorých.“
Mt 10,8: „Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.“
Jn 14,12: „Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, ktoré ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“
23
. Túžba
po osobnom vzťahu s Bohom sa rozhodne správne prejavuje
vo familiárnosti oslovení Boha, „Ocko“, „Otecko“, ale často sa zabúda na
iné, rovnocenné Božie tituly a roviny vzťahu voči Bohu.
24
. «Keby
Boh zosielal choroby na ľudí, aby ich pritiahol k sebe, prebudil v nich
ich lásku k Nemu ... z nemocníc by boli centrá neslýchanej obnovy. Keď
stojíš tvárou v tvár chorobe, je ľahko sa na Boha nahnevať a ešte ľahšie
rezignovať a pričítať to na vrub "Jeho vôli". Boh ale ukázal, aká je
Jeho vôľa v zmŕtvychvstaní Krista. Choroba a smrť nie je, nebola a nikdy
nebude Jeho vôľou. Dnes, keď čelíš chorobe, nenechaj si rozostriť svoje
poznanie Boha ako svojho Otca. Stoj v dôvere a vyznávaj, že "Jeho
ranami sme boli uzdravení." Postav sa zlému v odvahe viery.» cit.: https://www.facebook.com/spolocenstvoelias?fref=ts Tiež spomínaný blog: http://andrejkmotorka.tumblr.com/post/85998390704/rozdiel-medzi-krizom-a-prekliatim
25
. V
učení Godzonu sa opäť zahmlieva obsah pojmov
zachránení-vykúpení-spasení, hoci súvislosť medzi nimi je nepopierateľná
a nestoja celkom abstraktne vzdialené od seba. Tieto teologické nuansy
však zjavne nepatria do kategórie náuky duchovné mlieko. Podobne je to
pri otázke hriešnosti, svätosti v knihách Billa Johnsona. Pokánie, ku
ktorému Kristus vyzýval, a to práve pri ohlasovaní Kráľovstva, je tiež
mimoriadne v úzadí, a to práve pod vplyvom neustáleho masírovania mysle
sloganmi o tom, že Kristus už všetko zaplatil a my už nič nemusíme
niesť, trpieť, iba prijať to, čo vydobyl. Znova sme pri otázke
interpretácie, keďže ako katolíci tiež tieto skutočnosti veríme, ale
tému vidíme v celom kontexte, kde má svoje miesto napr. téma odpúšťania
a zadržiavania hriechov, ktorá vo svojich dôsledkoch celkom nepasuje do
bethelského ponímania vykúpenia.
26
. 2 Kor 12,9: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti (astheneía).“
27
. Vo
vyučovaní Godzone magazínu sa stať o bolestiach stvorenia a jeho čakaní
na Božích synov vysvetľuje tak, že celá príroda čaká, kým my pochopíme
Božie kráľovstvo a začneme uplatňovať moc, ktorú nám vydobyl Kristus.
V tom prípade sa ocitáme v bludnom kruhu – apoštolov sprevádzali
znamenia, ale Pavol napriek tomu tvrdí, že stvorenie je poznačené
hriechom až doteraz – teda i v dobe, kedy píše on, v čase
najmohutnejších znamení, na ktoré sa bethelské učenie odvoláva.
Internet
je plný videí, fotografií takýchto predmetov zmaterializovaných na
modlitebných zhromaždeniach, na miestach, kde sa konali.
30
. Andrew
Storm je jedným z najväčších kritikov – skutočnosť, nakoľko sú jeho
informácie a ich podanie hysterické, paranoidné a tendenčné, by stála za
preskúmanie, jeho príspevky sú, ak už nič iné, dobrou kolážou prejavov
„Ducha“: https://www.youtube.com/watch?v=dWeUNoR30_0;
reakcia na jeho podanie napríklad:
http://andrewstromresponse.com/Naproti tomu ale zas nezostrihané
oficiálne video z Bethelu: https://www.youtube.com/watch?v=F8t3-IW6TVw –
považujem za mimoriadne dôležité zdôrazniť to, že fyzická reakcia na
proroctvá na videu nastala až pri dotyku a kladení rúk – toto gesto
v katolíckej charizmatickej obnove nikto neabsolutizuje, vždy je iba
znakom ľudskej blízkosti, kladenie rúk na hlavu, má svoj poriadok (nie
ako v Betheli). Niekoľko ľudí, ktorým som toto video, ukázal, čo si
myslia, povedalo to isté nezávisle od seba – modlitba v jazykoch, gestá
a reakcie v nich vyvolávali nepokoj, nervozitu a odpor.
31
. Niečo z toho snáď možno vytušiť z pasáže v Johnsonovej knihe Niesť jeho prítomnosť (s. 76-78), v ktorej hovorí o tom, ako na dievča, ktoré nemalo skúsenosť s duchovnými darmi, vôbec nie s prorockými, Boh zostúpil spôsobom, ktorý každého vystrašil. Chcel cez ňu hovoriť. Po
zhliadnutí pár videozáznamov údajných prejavov Ducha, ktoré sa dajú
zhodnotiť iba ako hrôzostrašné, zanecháva táto správa ešte väčšie
otázniky, čo to mohlo byť, keď to prekvapilo aj takých skúsených
„prorokov“. Operovať tým, ako ďalej Johnson apologizuje, že Duch Svätý
je gentleman, ale podľa svojej definície a podložiť to biblickou správou
o zhodení Pavla z koňa, inak na prvý pohľad tiež nepresnou, je urážkou
intelektu a zdravého uvažovania.
32
. Napr.
vznik de facto zborov vo farnostiach, ich odlúčenie od života vo
farnosti, zanechanie sviatostného života – určite nie vo všetkých
prípadoch, ale sú osoby, ktoré úplne otvorene povedali, že sa už nemusia
spovedať, lebo sa vyznávajú Otcovi. Vyučovania v duchu Bethel, často
iba referáty z konkrétnych kapitol Johnsonových kníh, prebiehajú na
rôznych úrovniach, určite by bolo dobré ustrážiť, čo mladí prednášajú na
daškách. V jednom úryvku z poznámok jedného dievčaťa som hneď spoznal
2. kapitolu Johnsonovej Niesť jeho prítomnosť.
Dokument si môžete tiež stiahnuť vo formáte PDF alebo Word/DOC dokument s lepším zobrazením na nasledujúcich odkazoch